PEX a LEX - Názor zo Slovenska

PEX a LEX…
Nedávno predložila Slovenská informačná služba správu o svojej činnosti za rok 2019. Sú v nej rozpracované jednotlivé oblasti – bezpečnostná, ekonomická a zahraničnopolitická, v ktorých SIS vyvíja svoju činnosť. Okrem iného je v správe spomenuté i monitorovanie aktivít slovenskej pravicovo – extrémistickej scény (PEX) a tiež slovenskej ľavicovo – extrémistickej scény (LEX).


V minulom roku sa lídri slovenskej pravicovo-extrémistickej (PEX) scény snažili posilňovať svoj vplyv cez kandidatúru v prezidentských voľbách, eurovoľbách a aj aktivitami súvisiacimi s voľbami do Národnej rady SR. Na ľavicovo-extrémistickej scéne (LEX) SIS zaznamenala kritiku predstaviteľov PEX scény a jednou z najviditeľnejších aktivít slovenskej LEX scény bola snaha o narúšanie verejných predvolebných stretnutí kandidujúcich predstaviteľov PEX subjektov verejnými protestmi. Čo je vlastne extrémizmus? Podľa slovenskej Koncepcie boja proti extrémizmu 2015 – 2019 extrémizmus označuje konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty.
Extrémizmus sa delí na pravicový, ľavicový, náboženský a extrémizmus zameraný na jednu otázku napr. ekologický. Ten pravicový, myslím si, poznáme z historických príkladov dosť obstojne. Veď nám ho kapitalizmus denne predvádza v rôznych podobách po celom svete, či už vo forme fašizmu, rasizmu a nám z vlastných skúseností v známej podobe besného antikomunizmu. Koľko len obetí si to v niekoľko storočnej vývojovej etape kapitalizmu vyžiadalo. A dnes je to všetko označované ako životná nutnosť na ceste k slobode a demokracii. Akej?
Len toto systematické zastrašovanie, ubližovanie, terorizmus, likvidovanie, vraždenie, vydieranie, agresie, atentáty, sankcionovanie skúsme spomenúť napríklad pred našími koaličnými liberálmi. To sa budú krútiť, lebo ťažko budú hľadať argumenty na obhajobu všetkých vyššie spomenutých výčinov a špinavých metód čierneho zločinného kapitalizmu. Poďme však i k extrémizmu ľavicovému. Podľa definície je to jedna z foriem politického extrémizmu. Ide o súhrn rôznych antidemokratických snažení, kde sa absolutizuje princíp rovnosti medzi ľuďmi.
Príklady - anarchizmus a komunizmus, ktorý odmieta vlády kapitalistickej vládnucej triedy. Podľa niektorých názorov treba považovať za ľavicový extrémizmus aj celú ideológiu marxizmu, ale tento názor je sporný. Tak sme si troška zobrali i niečo z náučných slovníkov. A vidíte, práve také definície nahrávajú do karát naším triednym nepriateľom – predstaviteľom že vraj slobody a demokracie. A kde ju majú?
Poďme však do reality a priamo k nám na Slovensko. O tom, kto dnes vo vláde i v parlamente zastupuje koalíciu a z akých politických strán je tvorená, si nemusíme rozoberať. Stačia nám ich prezentácie v médiách, ich vystúpenia, ich prejavy. Im stačí k tomu, aby začali „prskať a štekať“ iba to, ak niekto v kladnom slova zmysle spomenie socializmus, marx-leninizmus, komunizmus, Sovietsky zväz, Varšavskú zmluvu, východný odboj, Červenú armádu a mnoho iných príkladov, ktoré pri ich spomenutí vyvolávajú všetkým zástancom kapitalizmu po tele zimomiavky a alergické reakcie. Osobne nie som zástancom násilia. Musím však súhlasiť, že ak ide o dejinnú nutnosť pre ľudí, je potrebné. História nám predstavuje veľa príkladov, kedy to skutočne inak ísť nemohlo.
Stačí len spomenúť vetu V.I.Lenina. „Idea, ktorá sa dostane do vedomia más, sa stáva materiálnou silou.“ Ale späť na Slovensko. My, komunisti, si môžeme povedať – áno, sme ľavičiari. Máme svoj program, stanovy, organizačnú štruktúru, plán činnosti, aktivity. Pri významných výročiach kladieme vence, realizujeme a zúčastňujeme sa rôznych protestných zhromaždení, podľa možností sa snažíme vystupovať v médiách, diskutujeme s ľuďmi. Bojujeme proti kapitalistickému zlu a nepoložil nás “na lopatky“ ani rok 1989.
A predstavte si to zistenie. Keď chcete len všetko dobré pre pracujúceho človeka, keď chcete zmenu politického systému od tohto súčasného surového, bezcitného a ničiaceho k tomu spravodlivému a ľudskému, ste označený tvorcami nezmyseľných a im vyhovujúcich zákonov za ľavicového extrémistu.
Verte, vôbec mi to nevadí. A pevne verím, že môjmu otcovi, ktorý už ako 17ročný 14.2.1945 – áno, v ilegalite, vstúpil do KSČ, by toto tiež nevadilo. Bol priamo účastný vo svojom ďalšom živote takých udalostí – 1948, 1956, 1968, 1989, že iní by plakali „krvavé slzy“, ale až do svojej smrti v roku 1992 nikdy neuhol zo správnej cesty komunistu.
Som hrdý, že som mal takého otca, taký vzor.
Vlado Sládek
skola2 37 X

KH KV KSČM

 

Doporučujeme

halo noviny logo

Reklama

logo komise mladeze

Go to top